História Kung Fu

Je asi nemožné presne popísať históriu a originálny štýl Shaolin Kung fu, keďže kláštor Shaolin bol niekoľkokrát vypálený a veľa archívnych záznamov bolo zničených. Takisto je tu veľa legiend ako sa Shaolin kungfu vyvíjal. Mnoho historikov bojových umení predpokladá, že Shaolin kungfu pochádza z Indie:

Asi pred 1500 rokmi budhistický svätý princ Bodhidarma z Indie – Iránu(?) (po čínsky Tamo alebo japonsky Daruma) a jeho učeníci (vrátene ochráncov) cestovali z Indie do Číny a zastali v kláštore Shaolinv provincii Honan v Severnej Číne učiť Zen budhizmus (čínsky Chen).

Čas plynul a kláštor Shaolin sa stal slávnym nielen vďaka Bodhidarmovi a jeho Zen Budhizmu, ale bol známy ako kláštor bojového umenia (Kungfu škola)

Existuje mnoho článkov, príbehov a legiend, ktoré sú popísané v Budo knihách a na internete. Presné umiestnenie a obrázky môžete nájsť na Google Earth (použite vyhľadávacie slovo: Shaolin Monastery alebo v v slovenčine Kláštor Shaolin).

Shaolinský kláštor, alebo Shaolinský chrám,  je ZEN budhistický chrám blízko mesta Zhengzhou v provinci Henan. Hlavným predstaveným bol ctihodný opát Shi Yongxin. Shaolin kláštor založili v roku 495. Kláštor je známy s jeho spojitosťou čínskymi bojovými umeniami a so Shaolin Kungfu a je to Mahayana budhistický kláštor pravdepodobne najznámejší v západnom svete.

Shaolin kung fu:

Prvá písomná zmienka (cca v roku 581-618) o bojujúcich Shaolinských mníchoch je proti rebelskému útoku. Dobre organizované vojenské rebelské jednotky bojovali proti čínskej vláde, ktorá ich mala problém zastaviť. Počas vojny čínskej vlády proti vojenským jednotkám rebelov Shaolin kláštor vyslal na podporu čínskej vlády bojujúcich mníchov, následkom čoho sa podarilo potlačiť rebelov. Po tomto sa Shaolinský kláštor stal známym v Číne.  Shaolinskí mnísi boli veľmi dobre trénovaní v bojových umeniach. Viacero kláštorov bolo prepadávaných rebelskými zlodejmi, ale Shaolinský kláštor bol jediný, ktorý sa dokázal ubrániť. Existuje mnoho článkov o činnostiach Shaolinských mníchov a ich Kungfu zručnostiach. V 13. storočí bol Shaolinský kláštor viac známy vďaka bojujúcim mníchom , ako kvôli škole Zen budhizmu. Shaolin kung fu nie je jediným kung fu štýlom v Číne, ale je to absolútne najelitnejší štýl a Shaolinský kláštor je jediným kláštorom, kde mnísi praktizovali nielen meditáciu, ale aj kung fu.

V Číne existujú dve základné línie Kung fu, severný štýl a južný štýl, alebo interný a externý štýl, alebo inými slovami zahraničný a domáci.

Príklady severného štýlu: Taichi chu’an,  Pakua chu’an, Shin I chu’an, Peiha Shaolin Chuan (severný štýl Shaolin 14 rôznych štýlov).

Príklady južného štýlu: Paimin chu’an,  Pai Kwak chu’an (kungfu bieleho žeriava), Ta sei chu’an (štýl opice), South Shaolin Chuan (6 rôznych štýlov).

Takzvané južné Shaolin Kung fu (Shaolin Chu’an, Hong Chu’an a Wing Chung chu’an a podobne) pochádzajú z južného Shaolinského kláštora, ktorý bol založený v 18.storočí v Kanton alebo Fuchen provinciách blízko Hong Kongu – južná Čína.

Medzi technikami severného a južného Shaolin Kung fu sú dosť veľké rozdiely.

Južný štýl je tvrdý s krátkymi údermi, malými pohybmi nôh a obsahuje veľa spôsobov úderov. Takisto sa volá aj krátka ruka/malá noha Kung fu. Typické techniky úderov južného štýlu kung fu sú ako pri karate otočenie päste a krátky úder. Japonské karate je inšpirované Kung Guar Kung fu štýlom a niektorými južnými Shaolinskými Kung fu štýlmi. Môžeme povedať, že prišlo z južnej Číny na Okinawu (blízko provincie Fuchen – južná Čína) a následne do Japonska zhruba pred 120 rokmi.

Severný štýl Shaolin Kung fu obsahuje mäkké a tvrdé techniky a pohyby sú veľké. Techniky úderov sú tiež odlišné od južného štýlu Shaolin Kung fu. Severný štýl Shaolin Kung fu sa takisto volá dlhá ruka/veľký pohyb kung fu. Severný štýl Shaolin Kung fu používa dlhé údery veľké pohyby tela a zároveň obsahuje aj úhyby na nohách, gyaku waza (Čínska Chin-na) a mnoho nage waza (techniky hodov).

Prirodzene, existujú výnimky voči vyššie spomenutému, že mnoho južných a severných škôl sa navzájom ovplyvňovalo, a teda niektoré štýly obsahujú severné aj južné štýly.